Čerešňa višňová alebo marhuľa obyčajná

V strednej Európe je hlavným problémom višne moníliové odumieranie kvetov a výhonkov: počas daždivého a chladného kvitnutia kvety hnednú, výhonky v priebehu niekoľkých dní odumierajú a bez ochrany koruna za niekoľko rokov vyholie. Choré časti odrež až po zdravé drevo a náchylné odrody počas kvitnutia ošetri postrekom, alebo si vyber odolnejšiu odrodu. Blumeriellová škvrnitosť listov môže už v polovici leta spôsobiť opadávanie listov, čo strom oslabuje. Vrtivka čerešňová (európsky druh aj neskôr sa rojaći východný druh) spôsobuje červivosť aj pri višniach a vtáky oberajú časť úrody. Na zamokrených, ťažkých a silne kyslých pôdach višňa živorí.

V strednej Európe úrodu najčastejšie zničí jarný mráz: strom kvitne skoro, kvety a malé plody sa poškodzujú už pri mínus 1 až 2 °C a silný mráz, ktorý sa vráti po miernych zimných dňoch, poškodzuje aj púčiky a letorasty. Ďalším veľkým problémom je mŕtvica marhúľ, pri ktorej uprostred leta náhle odumrie jednotlivý konár alebo celý strom. Je dôsledkom spoločného pôsobenia viacerých patogénov a stresových faktorov (mráz, zimný rez, rany, stojatá voda) a nedá sa vyliečiť chemickými prípravkami. Preto marhuľu nikdy nerež v zime, ale vo fáze červeného púčika alebo po zbere, koncom leta, za suchého počasia, a rezné rany ošetri. Pri chladnom a daždivom počasí počas kvitnutia monilióza spôsobuje usychanie kvetov a výhonkov. Vtedy treba urobiť postrek na začiatku a na konci kvitnutia a choré výhonky odrezať až po zdravú časť. Časté sú aj glejotok, dierkovitosť listov, škvrnitosť listov, vírus šarky slivky (škvrnité plody a kôstky), psota broskyňová a obaľovač broskyňový. Celkovo je to náročný strom: vyžaduje pravidelné preventívne postreky a starostlivý letný rez, a aj tak môže mať kratšiu životnosť než ostatné ovocné stromy.