Broskyňa obyčajná alebo marhuľa obyčajná

V strednej Európe sa každoročne objavuje kučeravosť listov broskýň (Taphrina deformans): pučiace listy hrubnú, tvoria sa na nich pľuzgiere, červenajú a opadávajú, pričom strom z roka na rok slabne. Dá sa jej len predchádzať: pred pučaním je potrebný dôkladný postrek meďnatým prípravkom a pri objavení prvých drobných lístkov (v štádiu myšieho uška) systémový fungicíd. Počas chladnej a daždivej jari treba postrek viackrát zopakovať; keď už vidno kučeravé listy, je neskoro. Na slnečnom, vzdušnom mieste a pri odolnejšej odrode býva problém menší. Ďalšími problémami sú múčnatka (najmä na nektárinkách), dierkovitosť listov, moníliové odumieranie kvetov a výhonkov a hniloba plodov, vošky, psota broskyňová a obaľovač východný, ktorých húsenice napádajú výhonky a spôsobujú červivosť plodov, ako aj vírus šarky sliviek. Kvetné púčiky poškodzuje silný zimný mráz (približne pod mínus 20 °C), kvety zasa jarný mráz. Rodí na minuloročných výhonkoch, preto potrebuje každý rok silný rez (v období kvitnutia alebo v lete, nie v zime), inak sa konáre vyhoľujú. Strom často zostarne už po 15 až 20 rokoch a glejotok a odumieranie konárov urýchľujú jeho zánik. Na to isté miesto znova nevysádzaj broskyňu a na vápenatej pôde počítaj aj so žltnutím listov (nedostatkom železa).

V strednej Európe úrodu najčastejšie zničí jarný mráz: strom kvitne skoro, kvety a malé plody sa poškodzujú už pri mínus 1 až 2 °C a silný mráz, ktorý sa vráti po miernych zimných dňoch, poškodzuje aj púčiky a letorasty. Ďalším veľkým problémom je mŕtvica marhúľ, pri ktorej uprostred leta náhle odumrie jednotlivý konár alebo celý strom. Je dôsledkom spoločného pôsobenia viacerých patogénov a stresových faktorov (mráz, zimný rez, rany, stojatá voda) a nedá sa vyliečiť chemickými prípravkami. Preto marhuľu nikdy nerež v zime, ale vo fáze červeného púčika alebo po zbere, koncom leta, za suchého počasia, a rezné rany ošetri. Pri chladnom a daždivom počasí počas kvitnutia monilióza spôsobuje usychanie kvetov a výhonkov. Vtedy treba urobiť postrek na začiatku a na konci kvitnutia a choré výhonky odrezať až po zdravú časť. Časté sú aj glejotok, dierkovitosť listov, škvrnitosť listov, vírus šarky slivky (škvrnité plody a kôstky), psota broskyňová a obaľovač broskyňový. Celkovo je to náročný strom: vyžaduje pravidelné preventívne postreky a starostlivý letný rez, a aj tak môže mať kratšiu životnosť než ostatné ovocné stromy.