Ríbezľa červená alebo ríbezľa egrešová

V strednej Európe zle znáša horúce a suché leto v nížinách: na prudkom slnku a vo vysychajúcej pôde predčasne zhadzuje listy, bobule zostávajú drobné a opadávajú, preto ju treba polievať a pôdu mulčovať. Neznáša ani silne vápenatú, zásaditú pôdu. Najčastejším škodcom je podobník ríbezľový, ktorého húsenice vyžierajú vnútro výhonkov. Okrem neho voška ríbezľová spôsobuje pľuzgierovité vydutiny na listoch. Z chorôb sa vyskytuje škvrnitosť listov s predčasným opadávaním, múčnatka a zriedkavejšie hrdza.

V strednej Európe je najzávažnejšou chorobou egreša americká múčnatka egreša: konce výhonkov a bobule pokrýva najprv biely, neskôr hnedý plstnatý povlak a plody sa stávajú nejedlými. Predchádzať jej môžeš vzdušnou korunou, odstrihávaním napadnutých koncov výhonkov a výberom odolných odrôd (napríklad odrody Hinnonmäki, Invicta, Pallagi óriás). Škvrnitosť listov spôsobuje opadávanie listov už v polovici leta a pahúsenice piliarky egrešovej dokážu za pár dní obžrať ker dohola, preto sa od mája oplatí kontrolovať aj vnútro kra. Horúce a suché leto v nížinách znáša zle: na prudkom slnku sa listy a bobule spália a opadnú a aj úroda v nasledujúcom roku bude slabšia, preto treba polievať a mulčovať pôdu. Skoré kvety môže poškodiť neskorý mráz.