Čerešňa vtáčia alebo marhuľa obyčajná

V strednej Európe spôsobuje najviac nepríjemností vrtivka čerešňová: k európskemu druhu pribudol aj východný druh vrtivky, ktorý sa rojí neskôr. Larvy spôsobujú červivosť plodov stredne skorých a neskorých odrôd, skoré odrody sa im väčšinou vyhnú. Monilióza počas daždivých jarných dní spôsobuje usychanie kvetov a výhonkov a pri dozrievaní hnilobu plodov. Vyskytuje sa aj blumeriellová škvrnitosť listov, bakteriálne odumieranie konárov a glejotok. Pri daždi pred dozretím plody praskajú a škorce a drozdy dokážu obrať úrodu za niekoľko dní. Veľký strom je takmer nemožné ochrániť sieťou. Pre skoré kvitnutie jarné mrazy často zničia úrodu a strom neznáša stojatú vodu. Rez je vhodné robiť v lete po zbere, pretože rany po zimnom reze sa ľahko infikujú.

V strednej Európe úrodu najčastejšie zničí jarný mráz: strom kvitne skoro, kvety a malé plody sa poškodzujú už pri mínus 1 až 2 °C a silný mráz, ktorý sa vráti po miernych zimných dňoch, poškodzuje aj púčiky a letorasty. Ďalším veľkým problémom je mŕtvica marhúľ, pri ktorej uprostred leta náhle odumrie jednotlivý konár alebo celý strom. Je dôsledkom spoločného pôsobenia viacerých patogénov a stresových faktorov (mráz, zimný rez, rany, stojatá voda) a nedá sa vyliečiť chemickými prípravkami. Preto marhuľu nikdy nerež v zime, ale vo fáze červeného púčika alebo po zbere, koncom leta, za suchého počasia, a rezné rany ošetri. Pri chladnom a daždivom počasí počas kvitnutia monilióza spôsobuje usychanie kvetov a výhonkov. Vtedy treba urobiť postrek na začiatku a na konci kvitnutia a choré výhonky odrezať až po zdravú časť. Časté sú aj glejotok, dierkovitosť listov, škvrnitosť listov, vírus šarky slivky (škvrnité plody a kôstky), psota broskyňová a obaľovač broskyňový. Celkovo je to náročný strom: vyžaduje pravidelné preventívne postreky a starostlivý letný rez, a aj tak môže mať kratšiu životnosť než ostatné ovocné stromy.