Broskyňa obyčajná alebo čerešňa višňová

V strednej Európe sa každoročne objavuje kučeravosť listov broskýň (Taphrina deformans): pučiace listy hrubnú, tvoria sa na nich pľuzgiere, červenajú a opadávajú, pričom strom z roka na rok slabne. Dá sa jej len predchádzať: pred pučaním je potrebný dôkladný postrek meďnatým prípravkom a pri objavení prvých drobných lístkov (v štádiu myšieho uška) systémový fungicíd. Počas chladnej a daždivej jari treba postrek viackrát zopakovať; keď už vidno kučeravé listy, je neskoro. Na slnečnom, vzdušnom mieste a pri odolnejšej odrode býva problém menší. Ďalšími problémami sú múčnatka (najmä na nektárinkách), dierkovitosť listov, moníliové odumieranie kvetov a výhonkov a hniloba plodov, vošky, psota broskyňová a obaľovač východný, ktorých húsenice napádajú výhonky a spôsobujú červivosť plodov, ako aj vírus šarky sliviek. Kvetné púčiky poškodzuje silný zimný mráz (približne pod mínus 20 °C), kvety zasa jarný mráz. Rodí na minuloročných výhonkoch, preto potrebuje každý rok silný rez (v období kvitnutia alebo v lete, nie v zime), inak sa konáre vyhoľujú. Strom často zostarne už po 15 až 20 rokoch a glejotok a odumieranie konárov urýchľujú jeho zánik. Na to isté miesto znova nevysádzaj broskyňu a na vápenatej pôde počítaj aj so žltnutím listov (nedostatkom železa).

V strednej Európe je hlavným problémom višne moníliové odumieranie kvetov a výhonkov: počas daždivého a chladného kvitnutia kvety hnednú, výhonky v priebehu niekoľkých dní odumierajú a bez ochrany koruna za niekoľko rokov vyholie. Choré časti odrež až po zdravé drevo a náchylné odrody počas kvitnutia ošetri postrekom, alebo si vyber odolnejšiu odrodu. Blumeriellová škvrnitosť listov môže už v polovici leta spôsobiť opadávanie listov, čo strom oslabuje. Vrtivka čerešňová (európsky druh aj neskôr sa rojaći východný druh) spôsobuje červivosť aj pri višniach a vtáky oberajú časť úrody. Na zamokrených, ťažkých a silne kyslých pôdach višňa živorí.