Borovica hladká alebo borovica sosnová

Jej najvážnejšou chorobou je pľuzgierová hrdza borovice hladkej (Cronartium ribicola), ktorá napáda kôru a napadnutý strom väčšinou odumrie. Medzihostiteľmi huby sú ríbezle a egreše (Ribes), preto ju nevysádzaj v blízkosti čiernych či červených ríbezlí ani egrešov. Na vápenatej, zásaditej pôde jej ihlice žltnú (chloróza) a počas horúcich, suchých liet v nížinách strednej Európy trpí nedostatkom vody a roztočcami. Oslabený strom napádajú aj podkôrniky a vošky. Konáre sú krehké a vietor či ťažký sneh ich môžu polámať. V strednej Európe splanieva zo záhrad a lesných výsadieb: v oblastiach s kyslým pieskovcovým podložím sa hromadne prirodzene obnovuje a vytláča borovicu lesnú, preto ju nevysádzaj v blízkosti chránených území a lesov.

V horúcich a suchých nížinných oblastiach strednej Európy žije borovica sosnová na hranici svojej odolnosti: v domácich lesoch je už zdravá len približne štvrtina porastov. Stále je to oveľa priaznivejší stav než pri borovici čiernej, ktorej zdravé porasty už takmer nezostali, no trend je rovnaký. Stromy oslabené suchom napáda diplódiové odumieranie výhonkov (Diplodia sapinea): ihlice na koncoch výhonkov hnednú a dlho zostávajú na strome, opakovane napadnuté konáre sa vyhoľujú a strom môže aj odumrieť. S teplými, suchými letami spôsobuje táto huba čoraz väčšie škody a čoraz častejšie postihuje aj borovicu sosnovú. Vyskytujú sa na nej aj piliarky a štítničky a zle znáša silne znečistené ovzdušie. V chladnejšej záhrade v pahorkatine s väčším množstvom zrážok, na dobre priepustnej pôde a pri polievaní počas sucha je aj dnes prijateľnou voľbou; do horúcej, suchej záhrady v nížine je z dlhodobého hľadiska riziková.