Svib krvavý alebo svíb výbežkatý

Najväčším problémom je jeho rozrastanie: pomocou koreňových výmladkov vytvorí za niekoľko rokov hustú húštinu a prerastá aj do susedných záhonov a trávnika. Výhonky sú farebné len v mladosti, staršie konáre sú sivozelené, preto ho treba pravidelne zmladzovať, aby bol v zime ozdobný. Odrody s farebnými výhonkami sú menšie a rastú slabšie než pôvodný druh. Obľubuje rovnomerne vlhkú pôdu, pri dlhodobom suchu sa vyvíja slabšie. Chorôb má málo: na oslabených výhonkoch sa môže objaviť škvrnitosť listov, antraknóza a zriedkavo aj puklice. Kvety nepríjemne zapáchajú.

Rýchlo sa šíri podzemnými výbežkami a zakoreňujúcimi konármi a po úniku zo záhrad sa na viacerých miestach v strednej Európe udomácnil: na vlhkých, chladných stanovištiach, pri vodných tokoch a na okrajoch lesov môže vytvárať husté porasty, v ktorých úplne prevláda. Na niektorých miestach je zakázané uvádzať ho na trh, inde je na sledovacom zozname, preto ho nevysádzaj v blízkosti prírodných brehov, mokradí ani okrajov lesov a odrezané konáre nevyhadzuj do voľnej prírody. Na oslabených kroch rastúcich na horúcich a suchých stanovištiach sa často vyskytuje rakovina výhonkov, škvrnitosť listov a odumieranie výhonkov, objavujú sa aj štítničky a mínujúce mole.