Javor červený alebo javor jaseňolistý

V často vápenatých a zásaditých záhradných pôdach strednej Európy mu listy medzi žilami žltnú (chloróza z nedostatku mangánu a železa), rast sa zastaví a jesenné sfarbenie lístia sa neobjaví. To isté sa deje v dlhodobo suchej pôde. Počas horúcich, suchých liet sa bez polievania okraje listov spália. Verticíliové vädnutie môže byť preň smrteľné, vyskytujú sa na ňom aj vošky, cikádky, puklice a drevokazný hmyz. Jeho drevo je krehkejšie, vietor a ľad môžu lámať konáre, preto sa nehodí na veterné miesto. Plytká, hustá koreňová sústava môže nadvihovať blízke chodníky a príjazdové plochy a pod stromom sa udrží len málo iných rastlín.

Invázny druh. Samičie stromy od septembra do marca uvoľňujú krídlaté plody, ktoré vietor roznáša na veľké vzdialenosti, a vyrúbaný alebo poškodený strom znovu obrastá z pňa. V strednej Európe sa šíri najmä v záplavových územiach riek a mäkkých lužných lesoch, kde vytláča vŕby, topole a ďalšie pôvodné dreviny; semenáčiky sa uchytávajú aj v škárach múrov a dlažby. Vládne nariadenie o ochrane drevín ho uvádza ako invázny druh: na verejných priestranstvách a iných verejne využívaných plochách sa nesmie vysádzať ani používať na náhradnú výsadbu. Výnimka pre záhradnícke odrody je v aktuálnom znení prílohy uvedená len pri pajaseni žliazkatom a jaseni červenom, nie pri javore jaseňolistom, takže ani pestrolisté odrody nie sú výnimkou. Orgány ochrany prírody ho neodporúčajú vysádzať ani do záhrad. Ďalšie problémy: drevo je mäkké a krehké, vietor a sneh ľahko lámu konáre a strom je krátkoveký; svetlé okraje listov pestrolistých odrôd sa na horúcich a suchých stanovištiach spália. Strom je obľúbenou živnou rastlinou spriadača amerického; vo svojej severoamerickej domovine sa na samičích stromoch hromadne množí druh ploštice (Boisea trivittata), ktorý sa na jeseň sťahuje do domov. Peľ samčích stromov je silným alergénom.