Borovica hladká alebo smrek obyčajný

Jej najvážnejšou chorobou je pľuzgierová hrdza borovice hladkej (Cronartium ribicola), ktorá napáda kôru a napadnutý strom väčšinou odumrie. Medzihostiteľmi huby sú ríbezle a egreše (Ribes), preto ju nevysádzaj v blízkosti čiernych či červených ríbezlí ani egrešov. Na vápenatej, zásaditej pôde jej ihlice žltnú (chloróza) a počas horúcich, suchých liet v nížinách strednej Európy trpí nedostatkom vody a roztočcami. Oslabený strom napádajú aj podkôrniky a vošky. Konáre sú krehké a vietor či ťažký sneh ich môžu polámať. V strednej Európe splanieva zo záhrad a lesných výsadieb: v oblastiach s kyslým pieskovcovým podložím sa hromadne prirodzene obnovuje a vytláča borovicu lesnú, preto ju nevysádzaj v blízkosti chránených území a lesov.

V nížinách a pahorkatinách strednej Európy v posledných rokoch smreky hromadne hynú v dôsledku horúcich a suchých liet, a to aj v záhradách a parkoch. Plytko koreniaci strom oslabený nedostatkom vody napáda lykožrút smrekový (Ips typographus), ktorý pod kôrou preruší prúdenie vody a živín. Napadnutý strom sa už nedá zachrániť a treba ho čo najskôr vyrúbať. Na suchých a teplých miestach spôsobujú opadávanie ihličia aj roztočce a vošky smrekové (Elatobium abietinum), na mladých výhonkoch spôsobujú kôrovnice deformácie a na oslabených stromoch sa môžu objaviť hubové sypavky, odumieranie konárov a hniloba spôsobená koreňovkou. Základný druh dorastajúci do veľkých rozmerov nesaď do suchej, chudobnej pôdy, do mestskej záhrady ani do nížinnej polohy. Aj z vianočného stromčeka s koreňmi vysadeného do záhrady vyrastie takýto veľký, náročný strom. Trpasličie kultivary potrebujú rovnako vlhkú pôdu a letnú zálievku, ale vďaka malým rozmerom sa ľahšie polievajú a mulčujú.