Dub červený alebo dub močiarny

Na vápenatej, zásaditej pôde trpí chlorózou z nedostatku železa (listy žltnú, žilnatina zostáva zelená) a strom chradne, preto sa nehodí do záhrad s vápenatou pôdou v strednej Európe. Je to severoamerický druh, ktorý sa v stredoeurópskych lesoch šíri semenami a svojím ťažko rozložiteľným lístím vytláča podrast: je oficiálne evidovaný ako invázny druh a nachádza sa aj na čiernej listine, preto ho nevysádzaj vedľa lesa ani prírode blízkych plôch. Hrubá vrstva pomaly sa rozkladajúceho lístia a množstvo žaluďov pridávajú prácu aj v záhrade a pod nepriepustnou dlažbou sa mu nedarí. Listy mu občas obhrýzajú húsenice, napríklad húsenice mníšky veľkohlavej.

V strednej Európe je väčšina záhradných pôd vápenatá a má zásaditú reakciu, čo dub močiarny neznáša: nedokáže prijímať železo, listy mu medzi žilami žltnú a neskôr hnednú (chloróza z nedostatku železa), v priebehu niekoľkých rokov konáre usychajú a strom môže aj odumrieť. Ošetrenie chelátom železa pomáha len dočasne, vápenatú pôdu pod takým veľkým stromom nemožno trvalo okysliť. Pred výsadbou zmeraj pH pôdy a pri hodnote nad 7 si vyber iný strom. V kyslej alebo neutrálnej, sviežej pôde má však málo problémov a bežné choroby dubov ho napádajú len zriedka. Spodné konáre sa skláňajú nadol, pri chodníku alebo vjazde pre auto ich treba odrezať.