Tuja riasnatá alebo tuja západná

Tuja riasnatá nie je ušetrená problémov, ktoré v strednej Európe ničia živé ploty z tuje západnej, napríklad z odrody Smaragd. Krasoň borievkový napáda celý rod Thuja: jeho larvy vyžierajú chodbičky pod kôrou, následkom čoho jednotlivé konáre náhle zhnednú a uschnú a v kôre zostávajú oválne výletové otvory. Proti larvám, ktoré už prenikli pod kôru, neexistuje účinná ochrana. Najviac škôd sa zatiaľ zaznamenalo na tuji západnej, no škodca napáda predovšetkým rastliny oslabené suchom, silno zrezané rastliny a rastliny s kmeňom vystaveným slnku. Tuja riasnatá pritom znáša sucho a horúčavy mimoriadne zle, takže počas horúcich, suchých liet je bez zalievania rovnako ohrozená. Na mokrej, ťažkej pôde ju ničí fytoftórová hniloba koreňov a koreňového krčka. Jej olistenie môže poškodzovať aj hubové hnednutie šupinovitých listov (Didymascella thujina), najmä v hustých, vlhkých živých plotoch. Vysádzaj ju len tam, kde pôda zostáva svieža a v lete je možné pravidelné zalievanie. Namiesto dlhého živého plota z jediného druhu je bezpečnejšie zvoliť zmiešaný živý plot.

V strednej Európe živé ploty z tují hromadne odumierajú a má to viacero príčin, ktoré sa navzájom zosilňujú. Rastlina pochádza z vlhkých, sviežich stanovíšť a horúce, suché letá bez polievania nezvláda: konce výhonkov hnednú a celé konáre usychajú. Oslabené rastliny napáda krasoň borievkový (Lamprodila festiva, známy aj ako Ovalisia festiva): jeho larva pod kôrou vyžiera lyko, konár alebo celá rastlina náhle sčervenie a uschne a na kmeni zostanú oválne výletové otvory. Proti larve pod kôrou neexistuje účinný prípravok, napadnutú časť možno len vyrezať a zničiť. Pridáva sa k tomu hubové hnednutie výhonkov a šupinovitých listov, ako aj lykokaz tujový. Odborníci preto už neodporúčajú zakladať nové živé ploty z tují, namiesto nich sa oplatí vysadiť tis, vtáčí zob alebo zmiešaný živý plot. Trpasličie guľovité formy patria k tomu istému druhu a rovnako trpia suchom aj hubovým hnednutím; krasoň vyhľadáva najmä voľne stojace, slnkom osvetlené kmene, preto sa na malých guľovitých formách s konármi až po zem vyskytuje zriedkavejšie, nič však nepotvrdzuje ich odolnosť voči napadnutiu. V zime môže olistenie hnednúť v dôsledku zamrznutej pôdy a vetra, mokrý sneh rozťahuje stĺpovité formy do strán.