Ríbezľa čierna alebo ríbezľa egrešová

V strednej Európe ríbezľa čierna, ktorá pochádza z chladnejšieho a vyrovnanejšieho podnebia, ťažko znáša horúce a suché leto v nížinách: má vysoké nároky na vodu, na prudkom slnku predčasne zhadzuje listy a slabo rodí. Jej skoré kvety poškodzuje aj slabý mráz. Neznáša vápenaté, zásadité ani vysychajúce pôdy. Jej najvážnejším problémom je vlnovník ríbezľový, ktorý spôsobuje zdurenie púčikov a prenáša nevyliečiteľný vírus reverzie (chorý ker treba vyrezať). Časté sú aj nesytka ríbezľová, vošky, múčnatka a škvrnitosť listov spôsobujúca predčasný opad.

V strednej Európe je najzávažnejšou chorobou egreša americká múčnatka egreša: konce výhonkov a bobule pokrýva najprv biely, neskôr hnedý plstnatý povlak a plody sa stávajú nejedlými. Predchádzať jej môžeš vzdušnou korunou, odstrihávaním napadnutých koncov výhonkov a výberom odolných odrôd (napríklad odrody Hinnonmäki, Invicta, Pallagi óriás). Škvrnitosť listov spôsobuje opadávanie listov už v polovici leta a pahúsenice piliarky egrešovej dokážu za pár dní obžrať ker dohola, preto sa od mája oplatí kontrolovať aj vnútro kra. Horúce a suché leto v nížinách znáša zle: na prudkom slnku sa listy a bobule spália a opadnú a aj úroda v nasledujúcom roku bude slabšia, preto treba polievať a mulčovať pôdu. Skoré kvety môže poškodiť neskorý mráz.